Všetko to začalo 25.1. a 8 vedúcich s 26 deťmi to spolu vydržalo až do 30.1. Po tom, ako sa škriatkovia (naše Malynárčatá) dozvedeli, že v zajatí držia celé mužské pokolenie rodu Nemmäkkýntošovcov, rozhodol generál, že rozšíria svoj vplyv do celého lesa. Nebolo to vôbec ľahké. Najprv museli skrotiť divokú faunu. Potom museli presvedčiť kultivovaných faunov o svojom talente. A aby toho nebolo málo, porazili aj miniatúrnych škodcov robiacich neplechu v miestne flóre. Zdalo sa, že les patrí im, no zabudli na tie najnebezpečnejšie potvory. Víly.

Vyzbrojený kabelkami a večernými róbami (na ženy iné ako ženské zbrane skrátka neplatili) sa postavili zoči voči najmocnejším vílam. Boj to bol nekompromisný, všade lietali dúhy, do očí padali flitre a v povetrí sa vznášala nezdravá dávka parfému. Škriatkovia síce vzišli z toho boja ako víťazi, generála však skoro porazilo, keď sa zistilo, že väzni, ktorí boli takí dôležití pre celý plán ovládnutia lesa, sa akosi vymanili z nepreniknuteľných ciel. Niekde sa musela stať zrada, nebolo však času zisťovať viac, bolo potrebné vypátrať utečencov.

Nakoniec ich dostihli v zasneženom kameňolome. Po krátkej výmene balvanov došlo aj na názory. Škriatkovia boli prinútení nazrieť do svojej duše a porozmýšľať nad udalosťami posledných dní. V slepej honbe za mocou nevideli, ako les trpí ich bezohľadným postupovaním. Podali si teda so starým Nemmäkkýntošom ruky a sľúbili, že o les sa budú starať zodpovednejšie.

Okrem tohto príbehu účastníci prežili aj niekoľko matematických prednášok, na ktoré si snáď v nasledujúcich rokoch v prípade potreby spomenú. Uvidíme, čo nám prinesie leto.