Matematika zblízka

Rozhovor s Jánom Slavom Špakulom (október 2001)

Na strednej škole sa to mnohým ani nezdá, no matematika, to naozaj nie je iba kreslenie trojuholníčkov, trojčlenka a sínus. V ďalších riadkoch sa pokúsime dostať matematike trochu pod kožu a to nanajvýš zákerným spôsobom. Zradí ju jeden z jej blízkych, organizátor STROMu, momentálne študent 4. ročníka matematiky na matfyze v Bratislave (nevymenúvajme všetky doterajšie úspechy ...), Ján Slavo Špakula.

Nechoďme okolo horúcej kaše. Čo to vlastne je, tá matematika?

Aby som sa vyhol priamej otázke, poviem, čo znamená matematika pre mňa. Takže ... Určitý pohľad na veci, čo sa dejú okolo. Matematika si veci "zidealizuje" (upustí od vlastností, na ktorých nezáleží, všíma si to podstatné) a potom sa z toho snaží vytĺcť, čo sa dá. Prísť na zákonitosti, ktoré sú za tým všetkým.

V matematike ako takej ide o to vedieť narábať, predstaviť si a pracovať s abstraktnými objektmi (číslo, funkcia, bod, ..., no aj s oveľa komplikovanejšími), ktoré však spravidla majú svoj obraz aj v reálnom svete (o tom by Vám vedeli rozprávať fyzici). Skrátka, treba pochopiť podstatu veci.

A čo to znamená študovať matiku na výške?

Študovať tu u nás, alebo v Čechách, znamená vypočuť si iba základy toho, čo sa dnes vo fachu robí, navyše nie príliš prístupnou formou. Silný žalúdok je výhodou. Na druhej strane, znamená to aj stretnúť kopec ľudí, ktorí majú
podobné záľuby, priority, hodnoty a zmýšľanie ako vy.

Čo potom robí profesionálny matematik?

Nie som si istý, či som ten pravý na túto otázku. Ale aj tak ... Ľudia, ktorých som pri "tom" videl robili asi to, že čítali veci k veci, rozmýšľali, (keď mali náladu — večer, poobede, skrátka hocikedy ...), ako to teda vlastne je. Kreslili si obrázky, občas sa porozprávali s niekým múdrejším (či to všetko niekam môže viesť, kde je dobrá reštaurácia a tak podobne). Všetka táto "práca" je prekladaná nevyhnutnou byrokraciou. No a na Slovensku nechýba problém, kde popri práci matematika zarobiť na živobytie.

Nie všetci, čo matematiku vyštudujú ju robia na takejto úrovni, čo s nimi?

Dá sa ostať na univerzite (prednášať a rozmýšľať), ale to je iba jedna z ciest. Druhou možnosťou je ísť do "priemyslu". Znie to odstrašujúco, no v praxi to neznamená nič viac než nájsť si firmu, kde potrebujú serióznu matiku (je to možno prekvapujúce, no takých je dosť). Poslednou možnosťou je robiť čokoľvek iné, kde možno netreba ani tak tú matematiku, ako skôr zdravý rozum a chuť rozmýšľať, učiť sa nové veci a rozumieť im. Toto sú
schopnosti, ktoré si zo štúdia určite odnesiete. Manažéri firiem toto vedia a dokážu absolventov oceniť.

Má vôbec zmysel riešiť matematické semináre pre tých, čo matiku nechcú študovať?

Myslím, že má. Aj semináre učia rozmýšľať, formulovať myšlienky. To sa v živote občas zíde. A navyše, sú tu sústredenia ... Tam sa dá spoznať kopec ľudí, používať hlavu, pobaviť sa.

Prečo presne robíš matiku ty?

Lebo ma to baví. (Pozn. red.: Slavo naozaj nezvykne robiť veci, čo ho nebavia!) Je to skvelý pocit, keď po dlhšej dobe zrazu niečo pochopíte, alebo nebodaj na niečo prídete. Pozriete sa na veci z inej strany a zrazu vidíte niečo úplne nové. Ako by povedal básnik, z rozsypaného skla je zrazu nádherná mozaika so žiarivým slnkom prostred.

Čo ti najviac pomohlo v "matematickom raste"?

Začala to pani učiteľka ešte na ZŠ-ke (vďaka!), dala mi naozaj dobrý základ. Potom semináre a určite aj bezprostredná konkurencia na gymnáziu. Ku koncu strednej školy som však už bol dosť znudený, na nohy ma postavilo vidieť pár ľudí, ktorých matematika fakt chytila. Oni tým žili a ja som neveril vlastným očiam.

A čo olympiáda?

Je to v podstate jediná "oficiálna" matematická súťaž na stredných školách. Práve vďaka tomu do určitej miery pravdivo odzrkadľuje matematické schopnosti. Aj keď, mnohým úspech v nej prekazí stres a podobné
nepríjemnosti.

Z môjho pohľadu bola veľkou výhodou olympiády medzinárodná matematická olympiáda. Vďaka nej každý rok 6 Slovákov vycestuje do diaľav. Samotné riešenie úloh je pritom len malou časťou programu, zvyšok je v podstate výlet. Človek má možnosť pozrieť si iné kultúry, iných ľudí. Samozrejme, platí to aj obrátene, môže im tiež niečo ukázať. Ako naše slovenské družstvo v Argentíne. Na návšteve múzea automobilizmu (kto by nepoznal meno argentínčana J. M. Fangia, päťnásobného majstra sveta?) sme sa prejavili ako výrazne neautomobilové typy. Sadli sme si doprostred haly, vysvetlili pravidlá paka niekoľkým Indom a Poliakom (Čechom netrebalo) a hrali sme. Boli sme najsledovanejšou atrakciou celého múzea.

Kam sa teda oplatí ísť študovať matiku?

Košice, Bratislava i Praha sú v mnohom porovnateľné. Všade sú ľudia, čo za to stoja, ale aj loosri. Vecí, čo sa dajú neskôr využiť, naučia všade zhruba rovnako. Ako sa medzi nimi rozhodovať? Podľa toho, či sa človeku chce na intrák. Dá sa ísť aj ďalej na západ, ale to už je pre väčšinu fakt ďaleko. No je tam viac možností, čo robiť. Na západe totiž veci fungujú. Verili by ste tomu?

Posledná zmena: 10-Jan-2006, webzdruzenie(zavinac)strom.sk
© Združenie STROM 2000-2008