Rozhovor so Stanom Krajčim (apríl 2001)

Kedy si sa začal venovať Korešpondenčnému matematickému semináru?

V jeden z prvých dní na gymnáziu (terajšia Poštová) sa mi do rúk dostala nová séria Korešpondenčného matematického seminára, do ktorého som sa ako náruživý riešiteľ okamžite pustil. Prvý príklad sa mi vzápätí podarilo vyriešiť a to ma samozrejme veľmi povzbudilo. S ďalšími to už síce bolo horšie, ale dobré rady môjho staršieho kamaráta z internátu Sanya mi pomohli vyriešiť celú sériu (musím sa priznať, že niektorým riešeniam som veľmi nerozumel). V deň termínu som vstal o niečo skôr, zapálil si sviečku (áno, na stredoškolskom internáte v čase nočného pokoja vypínali prúd!) a napísal všetky riešenia na čisto. Dopadlo to prekvapivo dobre - mal som plný počet bodov. Keďže sa moje umiestnenie nezmenilo ani po treťom kole, dostal som sa na svoje prvé sústredenie.

Aké bolo?

Pravdu povediac, veľmi ma nenadchlo, ale spoznal som vtedajšiu riešiteľskú špičku. Začal som navštevovať matematický krúžok pod vedením profesora Bukovského na pôde fakulty a neskôr aj Klub mladých matematikov pod vedením Vlada Dančíka. Silná skupina riešiteľov postupne vznikla aj na internáte. Ako v rozprávke o troch grošoch som svoj dlh nesplácal Sanyovi, ale mladším spoluinternátnikom. Práve tam sme založili zoskupenie OS - Oddaní semináru (prirodzene, na mysli sme mali KMS). Členmi OS sa stala drvivá väčšina riešiteľov našej generácie. Aj dnešná Roklinka je dieťaťom OS, veď kedysi sa aj volala OST - tábor oddaných semináru.

A čo ďalšie sú sústredenia?

Každé nové sústredenie sa mi páčilo viac a viac. K skutočnému zlomu však prispela najsilnejšia osobnosť tých čias - Anino Belan. Večery pri sviečke s jeho pesničkami sú spolu s psychohrami Janky Goceliakovej-Kopfovej jednoznačne mojimi najsilnejšími zážitkami nielen zo sústredení, ale z celého stredoškolského obdobia. Pocit, že so svojím pohľadom na svet nie som sám, bol najmä vo vtedajšej neslobodnej dobe na nezaplatenie.

Ak si spomínam na zážitky, a bolo ich neúrekom, z 9 účastníckych sústredení (vtedy bývali 3-krát ročne), mávam problém zaradiť ich časovo. Sústredenia sa totiž svojimi programami podobali ako vajce vajcu. Dopredu bolo jasné, že počas štvrtkovej Grand Prix budeme zase na nejakom dvore počítať sliepky. Samozrejme, vyskytli sa aj invenčnejšie nápady, ale chýbal jednotiaci prvok. Mal som pocit, že na tomto poli je šanca sústredenia skvalitniť a neskôr, už ako vedúci, sme sa ju s priateľmi pokúsili využiť.

Iste narážaš na sústredenia venované jednej téme...

S myšlienkou tematických sústredení som sa prvýkrát stretol u skupiny okolo Galinky a Jožka Jiráskovcov organizujúcej mladšieho brata KMS - PiKoMat (neskôr Matik). Na sústredeniach KMS sa táto myšlienka presadzovala pomalšie. Nerátajúc prvé nesmelé pokusy, prvým prepracovaným tematickým sústredením bolo staroveké Grécko (leto 1989). Tému navrhol Laco Spišiak, okrem športových a kultúrnych hier olympiády nechýbali ani strategická hra a prehľad gréckej mytológie.

V tvorivej dielni na vysokoškolskom internáte sme potom spolu s ostatnými vedúcimi vymysleli a pripravili sústredenia na témy karty, voda (podľa knihy Exupéryho Malý princ), čas (podľa knihy Endeho Hodinový kvet (Momo), Beatles (aj podľa knihy Carrolla Alica v krajine zázrakov) a futbal. Myšlienka tematických sústredení sa tak definitívne presadila a mladšie generácie tvorcov ju ešte viac rozvinuli.

Kedy a prečo sa KMS premenoval na STROM?

Jedného dňa sa na nástenke namiesto nových zadaní objavilo smútočné oznámenie o úmrtí KMS - obetavej doktorke Kulcsárovej už došli sily po dlhých rokoch pokračovať v tejto neoceniteľnej (a neocenenej) práci. Spolu s Vierou a Janou sme odmietali uveriť, že to, čo nám prinášalo toľko radosti, by malo len tak skončiť. Pochopili sme, že je našou povinnosťou dostáť svojmu vlastnému pomenovaniu Oddaní semináru a pokúsiť sa o jeho zmŕtvychvstanie. Vzkriesená súťaž dostala do vienka okrem nových pravidiel aj nové meno STROM, symbol pevnosti a dlhovekosti, v dobrej viere, že nás prežije. Preto sme okrem samotnej starostlivosti o súťaž pamätali aj na to, že onedlho ju odovzdáme mladším. Do práce sme sa snažili zapojiť čo najviac ľudí, dokonca aj študentov, ktorí seminár ako stredoškoláci neriešili. Verím, že podobne sa do seba neuzatvárajú ani súčasní STROMisti... STROM sa krásne zakorenil a jeho opatrovatelia z oboch brehov vedia, že za vynaloženú námahu im vždy prinesie ovocie poznania.

Ako sa pozeráš na roky strávené so STROMom?

Čas ukázal, že drvivá väčšina mojich súčasných priateľstiev pochádza práve z tohto prostredia a obdobia. Občas mi je ľúto, že je tie krásne časy sú dávno a nenávratne preč. Najkrajšia spomienka je však stále živá, mám s ňou dve deti...

Lepšie ako John Lennon to nepoviem:

There are places I'll remember
All my life though some have changed
Some forever not for better
Some have gone and some remain

All these places had their moments
With lovers and friends I still can recall
Some are dead and some are living
In my life I've loved them all

But of all these friends and lovers
There is no one compares with you,
And these mem'ries lose their meaning
When I think of love as something new.

Though I know I'll never lose affection
For people and things that went before
I know I'll often stop and think about them
In my life I'll love you more

Posledná zmena: 10-Jan-2006, webzdruzenie(zavinac)strom.sk
© Združenie STROM 2000-2008